Nebolo počuť len streľbu zo samopalov, ale aj výbuchy granátov

Jednou zo základných zručností, ktorú musí profesionálny vojak zvládnuť, je streľba z pridelenej ručnej zbrane a použitie ručného granátu. Príslušníci veliteľstva 1. mechanizovanej brigády venujú veľkú pozornosť streľbám i hádzaniu ručných granátov, aby boli náležite pripravení a vycvičení na ich používanie za dodržania všetkých bezpečnostných opatrení.

Pre dosiahnutie čo najlepších výsledkov je potrebné zvládnuť aj teóriu streľby a hádzania ručných granátov, ktorá pozostáva zo správneho držania zbrane, mierenia, postoja, dýchania a manipulácie s ručným granátom.

Zdokonaľovacia príprava štyridsiatich príslušníkov veliteľstva 1. mechanizovanej brigády, ktorá sa konala  v priestoroch Vojenského výcvikového priestoru Turecký Vrch dňa 14. novembra, bola rozdelená do troch oblastí. Prvou bola streľba zo samopalu s mierenou streľbou na redukovaný terč po desiatich výstreloch v troch polohách (v stoji, v kľaku a v ľahu) na vzdialenosť 25 metrov. Druhou oblasťou bola zdravotnícka príprava, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou pri nácvikoch v streľbe a hádzaní ručných granátov. No a treťou bolo už spomínané hádzanie ručných granátov.  Samotnému hodu RG-F1, ktorý sa počas výbuchu trhá na veľké množstvo malých črepín so smrtiacim účinkom v okruhu 5 až 10 metrov a so zraňujúcim účinkom až do okruhu 200 metrov, predchádzala teoretická príprava a nácviky manipulácie a hodu cvičným granátom za riadenia náčelníka Odboru plánovania a riadenia operácií podplukovníka Martina Doležaja. Profesionálni vojaci museli zasiahnuť cieľ: tri figúry postavené v priestore dlhom 10 metrov a širokom 5 metrov v polohe „stojačky z okopu“.

Ciele zamestnania boli splnené, tak, ako to konštatoval po splnení úloh aj  riadiaci zamestnania náčelník Odboru logistiky podplukovník Július Pethö.